28.01.2022

Slnko, rovina a dobrá cena – pozemky na Žitnom ostrove

Ak plánujete riešiť svoje bývanie stavbou rodinného domu a aktuálne sa obzeráte po vhodnom pozemku neďaleko Bratislavy, jednou z alternatív je lokalita Žitného ostrova. Pozemkov je tu stále dosť a ich cena vás možno  príjemne prekvapí…

Bratislava sa v posledných rokoch začala naťahovať do všetkých svetových strán – v blízkosti hraníc mesta vznikli nové rezidenčné lokality a prílev záujemcov o bývanie v rodinnom (často novopostavenom) dome zmenil a ďalej mení charakter obcí v jej bezprostrednej blízkosti.

Jednou z takýchto oblastí je aj lokalita tzv. Žitného ostrova – respektíve jeho časť nadväzujúca na územie Bratislavy.

Polia a voda

… to sú krajinné atribúty, ktoré udávajú ráz obciam v páse od Bratislavy po Dunajskú Stredu; bez ohľadu na to, či územne ešte spadajú pod Bratislavský kraj (okres Senec), alebo sú už súčasťou Trnavského kraja a okresu Dunajská Streda (ako napríklad Šamorín, Kvetoslavov a i).

Milovníkov hôr či aspoň zvlnených vŕškov alebo tmavých lesných zákutí zrejme príliš neosloví tunajšia „nekonečná“ rovina, na ktorej sa aktuálne striedajú stále obrábané polia s územiami, kde pestovanie nahradil priemysel (a namiesto žita vyrástli haly a sklady) alebo pomerne chaotická výstavba rezidenčných štvrtí a komplexov, často (zatiaľ) bez priamej nadväznosti na existujúcu staršiu infraštruktúru obce… Priaznivci teplého a slnečného počasia však iste ocenia vyše 100 letných dní každý rok a v porovnaní s ostatným územím Slovenska i vyššie priemerné denné teploty v jednotlivých ročných obdobiach a zároveň najnižšie množstvo zrážok ročne.

A komu sa mália dramatické západy slnka nad kukuričnými, žitnými či slnečnicovými poľami, môže si „ prímorský“, dovolenkový pocit ešte umocniť prechádzkou po tunajších dunajských hrádzach, či v lete kúpaním sa vo vodných ramenách (Čilistov, okolie Malého Dunaja) či na neďalekých Seneckých jazerách, v tamojšom aquaparku a blízkych bagroviskách (Nové Košariská).

Ceny za m2 stále najnižšie…

Ak si však odmyslíme individuálne preferencie v oblasti krajinného rázu územia, na ktorom sa vás vysnívaný dom bude nachádzať, z hľadiska ceny za m2 pozemku sa táto prímestská lokalita stále javí ako veľmi racionálna voľba.

Stredná cena (ktorá je o čosi presnejším ukazovateľom, ako tzv. priemerná cena, keďže nie je ovplyvnená cenovo extrémnymi ponukami) sa v okrese Dunajská Streda pohybuje okolo 39 EUR/m2 za pozemok so sieťami, resp. na jeho hranici (zatiaľ čo od Bratislavy podobne vzdialené pozemky v okrese Pezinok sa predávajú za strednú cenu 97 EUR/m2 a v okrese Malacky za 95 EUR/m2).

Samozrejme, treba pritom brať do úvahy i vzdialenosť od Bratislavy a veľkosť či občiansku vybavenosť konkrétnej obce – s narastajúcimi kilometrami smerom od hlavného mesta a blížiacou sa Dunajskou Stredou klesá kúpna cena za m2 pozemku aj pod 20 EUR. A to, ako ceny za m2 môžu „skákať“ aj v rámci intravilánu jednej obce/sídla, dokumentuje napríklad Kvetoslavov – v tejto stredne veľkej obci cca 4 km od Šamorína a s dobrým vlakovým spojením do Bratislavy sa stavebné pozemky na individuálnu výstavbu rodinných domov ponúkajú v rámci väčších projektov (Rozárium Kvetoslavov, Tulipa) i prostredníctvom inzerátov súkromných osôb, pričom cena za m2 variuje pri pozemkoch porovnateľnej kvality z hľadiska umiestnenia v rámci obce, veľkosti a vybavenosti inžinierskymi sieťami od 35 EUR/m2 až po 62 EUR/m2.

Plusy a mínusy lokality

Zatiaľ čo tunajšia rovina väčšine potenciálnych záujemcov o stavebný pozemok až tak prekážať nemusí (napokon, z hľadiska stavby ide skôr o výhodu!), viac ľudí odrádzajú správy o katastrofálnych dopravných zápchach a kolónach, ktorým sú obyvatelia tejto lokality vystavení pri každodennom dochádzaní od Bratislavy za prácou v čase dopravnej špičky… Opäť však ide o relatívny problém – lebo hoci je faktom, že tunajšie cestné komunikácie kapacitne vo všeobecnosti stále nedostačujú zhustenému prúdu áut, ktorý sa týmto, resp. z tohto smeru valí do a z Bratislavy v exponovaných hodinách, to, koľko vám cesta z nového domova do Bratislavy bude trvať závisí nielen na vašej šoférskej šikovnosti, ale najmä na tom, z ktorej obce a ktorou cestou konkrétne vyrazíte (keďže z väčšiny tunajších obcí sa možno do hlavného mesta dostať viacerými spôsobmi) a tiež, v akej hodine (pokiaľ sa vám totiž podarí vyhnúť úplne najhustejšej premávke, máte šancu dostať sa do centra Bratislavy podobne rýchlo, ako z jej okrajových častí). A hoci autobusové spojenie nie je z každej obce ideálne, priame a dostatočne časté, obyvatelia viacerých obcí v tejto oblasti majú pohodlnú možnosť využívať na príchod do Bratislavy aj železničnú dopravu (pričom po nedávnom prevzatí trasy Bratislava – Komárno súkromným prepravcom sa komfort cestovania a hustota grafikonu vlakov zvýšili na naozaj „západnú“ úroveň).

Nedostatočné možnosti pre lesných turistov kompenzujú spomínané dunajské zákutia a lesopark Pomlé, prípadne i športoviská (napr. v hotelovo-rekreačnom areáli v Čilistove).

Taktiež z hľadiska občianskej vybavenosti ide o pomerne praktickú lokalitu – ak si odmyslíme už spomínané projekty „domov v poli“ bez napojenia na pôvodnú výstavbu, i menšie obce tohto regiónu (napr. už spomínaný Kvetoslavov, Hviezdoslavov, Veľká Paka a pod.) disponujú aspoň základnou ponukou – miestny úrad, potraviny, pošta, reštauračné/pohostinské zariadenie; prípadne i základná škola (aspoň 1.stupeň), materská škola a ďalšie prevádzky (pekáreň, mäsiarstvo, zelovoc a pod.)… a zároveň platí, že zo žiadnej zo spomínaných obcí nie je ďaleko ani do síce veľkosťou kompaktného ale službami i prevádzkami dobre vybaveného mestečka Šamorín, či do samotnej Bratislavy, prípadne Dunajskej Stredy.

A napokon, pokiaľ by mal niekto obavy z faktu, že na Žitnom ostrove ide zväčša o jazykovo a národnostne zmiešané obce, neovládanie maďarčiny tu naozaj nie je problémom – po prvé sa štruktúra obyvateľstva jednotlivých sídel práve vďaka boomu výstavby rodinných domov pomerne dynamicky mení v prospech stále pribúdajúcich „Bratislavčanov“, resp. etnických Slovákov i z iných kútov Slovenska a po druhé, na tomto území najmä v súčasnosti naozaj nepočuť o vyhrotených národnostných konfliktoch a nielen „Maďari“ a „Slováci“, ale i starousadlíci a noví obyvatelia nažívajú vedľa seba priateľsky, zdvorilo a bez problémov.

Ak ste teda dosiaľ o tejto lokalite neuvažovali (možno práve pod vplyvom niektorého z vyššie spomenutých predsudkov), možno sa ju oplatí aspoň navštíviť a zoznámiť sa s ponukou pozemkov, ktorá je tu v rámci jednotlivých developerských projektov i individuálneho predaja pomerne kvalitná, široká a v porovnaní s ostatnými lokalitami v okolí Bratislavy i cenovo výhodná. A naopak, keď vám nejaký pozemok už „padne do oka“, zvážte všetky faktory a súvislosti – pretože lokalita je to jediné, čo na stavbe svojho vysnívaného domu už nikdy nebudete môcť pozmeniť.

 

autor: Soňa Čermáková Uličná

Napíšte komentár

Musíte byť prihlásený aby ste mohli napísať komentár.