23.05.2024

Kam kráča trh s priemyselnými nehnuteľnosťami?

Svetová hospodárska kríza na niekoľko rokov významne poznačila trh s nehnuteľnosťami, no v najväčšej miere sa to týka najmä nehnuteľností rezidenčných. Aký bol však vývoj na trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami? Kopíroval pád cien rezidenčných realít? A čo nás v tomto segmente čaká v najbližšej dobe?

Za všetkým hľadaj krízu?

V roku 2008 sa do popredia dostala svetová hospodárska kríza, ktorá mala pochopiteľný vplyv na ceny nehnuteľností. Pre kupujúcich sa tento trh stal po rokoch naozaj výhodný, no predávajúci v tejto dobre krátkodobo stratili. Takýto trend pretrvával aj na trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami. Prevládala na ňom opatrnosť nielen zo strany developerov, ale aj nájomcov, ktorí kvôli neistým vyhliadkam preferovali radšej krátkodobý prenájom.

Rok 2009 a 2010 sa rovnako niesol v pochmúrnej nálade, pretože sa developerom nedarilo prilákať dostatočný počet investorov a mnoho priemyselných, skladových alebo logistických priestorov tak zostávala neobsadených. Určitý prelom tejto zlej situácie však nastal v roku 2011.

Významný rok 2011

Minulý rok bol v istom ohľade prelomový nielen pre trh s rezidenčnými realitami, ale takisto aj s priemyselnými. Samozrejme, nemôžeme v tomto prípade hovoriť o nejakom obrovskom raste toho trhu, ale konštatovať môžeme fakt, že napríklad v treťom kvartáli minulého roku pribudlo najviac nových priemyselných priestorov od roku 2009.

Rok 2011 teda môžeme vnímať ako postupné a opätovné naštartovanie tohto špecifického trhu. Vyplýva to aj z analýzy poradenskej spoločnosti v oblasti komerčných nehnuteľností Cushman & Wakefield. Aby sme však boli o niečo konkrétnejší, išlo o dokončenie šiestich nových priemyselných objektov a menšie rozšírenie ďalších dvoch. Celkovým číslom je teda 39 tisíc metrov štvorcových dokončených priemyselných objektov, čo je číslo za posledný štvrťrok minulého roku.

Zaujímavou správou je aj to, že nešlo o takzvanú špekulatívnu výstavbu, ale o realizácie priamo pre konkrétnych investorov. Pokiaľ ide o špekulatívne stavby, ani pre tie neboli predošlé roky príliš šťastným obdobím. Od roku 2009 sa totiž prvá z nich postavila až v poslednom kvartáli 2011. Konkrétne ide o Malacky a plochu 14 tisíc metrov štvorcových určených na prenájom.

Dominancia hlavného mesta

Z hľadiska porovnania celoslovenskej plochy skladových priestorov a plochou nachádzajúcou sa v  našom hlavnom meste nám vyjdú zaujímavé čísla, ktoré len potvrdzujú absolútnu dominantnosť Bratislavy. Premenené na konkrétne čísla, celková plocha je 1 153 500 metrov štvorcových, z čoho približne 80 percent sa nachádza v Bratislave.

Zaujímavé je tiež percentuálne vyjadrenie miery neobsadenosti postavených priemyselných objektov v bratislavskom regióne. Podľa tlačovej správy spoločnosti Cushman & Wakefield, v poslednom štvrťroku 2011 bola približne 4,2 percenta z celkového počtu novopostavených nájomných priestorov. Podľa ďalších odborníkov by však v súčasnosti táto miera nemala presahovať tri percentá.

Aký bude trend?

Vzhľadom na pomerne neistú dobu a celkovú spoločensko-ekonomickú situáciu by bolo príliš predčasné predpovedať smerovanie a vývoj trhu s priemyselnými nehnuteľnosťami. Môžeme len dúfať, že pozitívny trend, ktorý sa naštartoval v predchádzajúcom roku a to najmä na jeho sklonku, bude pokračovať a priemyselné plochy a objekty sa budú nielen stavať, ale aj úspešne prenajímať, či už pôjde o špekulatívnu výstavbu, alebo o realizáciu priestorov priamo na mieru konkrétnemu zákazníkovi.

 

autor: Andrej Jurica

Napíšte komentár

Musíte byť prihlásený aby ste mohli napísať komentár.