Ceny domov v eurozóne vzrástli

Ceny rezidenčných nehnuteľností majú stúpajúcu tendenciu. Tento fakt potvrdzuje nielen vývoj na Slovensku, ale aj v ostatných štátoch Europskej únie, respektíve eurozóny. Viac k nám tomu už povedia údaje vyplývajúce z prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat.

Porovnanie rovnakých období

Ak by sme podľa vyššie spomenutých údajov porovnali posledný kvartál roku 2016 s rovnakým obdobím predošlého roku, zistili by sme nasledovné: ceny rezidenčných nehnuteľností v krajiných Európskej zóny vzrástli o 4,7 percenta. Pokiaľ ide o krajiny patriace do eurozóny, aj tu Eurostat zaznamenal zaujímavý nárast cien nehnuteľností určených na bývanie a to o 4,1 percenta. V porovnaní s tretím štvrťrokom 2016, vo štvrtom štvrťroku roku 2016 ceny domov vzrástli o 0,8 percenta v oboch zónach.

Najvyšší nárast u našich západných susedov

Vývoj cien nehnuteľností v členských štátoch Európskej únie ukázal, že najvyšší medziročný nárast cien nehnuteľností určených na bývanie vo štvrtom kvartáli predošlého roku bol zaznamenané v Českej republike a to až o neuveriteľných 11 percent. Nezaostalo ani Maďarsko, kde nárast cien predstavoval 9,7 percenta a tiež Litva s nárastom o 9,5 percenta. Napríklad však v takom Taliansku ceny zostali takmer stabilné a zaznamenali len minimálny, respektíve nulový nárast. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom bol najvyšší rast cien spozorovaný na Malte, v Českej republike, Holandsku a na Cypre. Naopak, najväčší pokles sme mohli vidieť v Dánsku, Chorvátsku a Belgicku.

A Slovensko?

Samozrejme to, čo nás zaujíma najväčšmi, sú údaje týkajúce sa Slovenska. Ako to na základe podkladov poskytnutých Eurostatom vyzerá s ním? Pokiaľ ide napríklad o medziročný nárast pri porovnaní posledných kvartálov rokov 2015 a 2016, tu môžeme pozorovať pomerne vysoký nárast cien určených na bývanie a to až o 8,3 percenta. Rok 2016 ako taký však bol pre slovenský realitný trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami do značnej miery stabilný. Zreteľne je to vidieť na porovaní jednotlivých štvrťrokov. Hodnoty nárastov a poklesov sa totiž pohybovali v rozmedzí jedného percenta, čo naozaj nie je veľa najmä pri porovnaní s niektorými ďalšími členskými štátmi. Hoci všeobecne podľa údajov poskytnutých Eurostatom za najsilnejší štvrťrok v krajiných Európskej únie a tiež Eurozóny môžeme považovať ten posledný, v prípade Slovenska ním bol kvartál druhý.

autor: Andrej Jurica