Darovanie nehnuteľnosti: ako je to s ním?

Darovanie nejakej veci nemusí byť len dobrým skutkom medzi blízkymi osobami, ale v právnom zmysle ide o právny úkon. Rovnako to platí aj o darovaní nehnuteľnosti. Ak sa takýto úkon chystáte vykonať, poradíme vám, čo všetko darovanie nehnuteľnosti obnáša.

Darovanie podľa zákona

Podľa právnickej terminológie je darovanie právny úkon, ktorým jedna osoba daruje druhej, čiže bezplatne dáva dar, prípadne sa darovanie môže týkať aj sľubu. Treba si teda v tejto súvislosti uvedomiť dve veci a to, že pri darovaní ide za prvé o dobrovoľnosť a za druhé o bezplatné poskytnutie niečoho. To sú dve najdôležitejšie body právneho úkonu nazývaného darovanie. Čo všetko sa môže stať predmetom darovania? Nuž, prakticky naozaj všetko, či už ide o veci hnuteľné alebo nehnuteľné. Nás však bude v najväčšej miere zaujímať práve darovanie nehnuteľnosti.

Podľa darovacej zmluvy

V prípade darovania nehnuteľnosti jednej osoby druhej je v prvom rade potrebné vyhotoviť darovaciu zmluvu. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. V tejto súvislosti si treba uvedomiť fakt, že darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je neplatná.

V darovacej zmluve by podľa zákona malo byť aj prípadné upozornenie na vady alebo chyby predmetu darovania. Podľa § 629 je totiž darca povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. To teda znamená, že hoci ide „len“ o darovanú vec, obe strany, čiže darca aj obdarovaný, musia byť dôkladne uzrozumení o celkovom stave daru. Aj proces darovania totiž musí byť v každom prípade „čistý“.

Ako je to s vrátením darovanej nehnuteľnosti?

Niekedy sa však stane, že darca si po nejakom čase svoj skutok rozmyslí a bude požadovať od obdarovaného, aby mu dar vrátil. Môžeme si demonštrovať na takomto prípade: pani Nováková daruje svojmu synovi dom. Ten sa k nej prvý rok po obdarovaní začne správať hrubo a agresívne a tak od neho pani Nováková svoj dar požaduje vrátiť. Je to však vôbec možné? Pozrime sa, čo na to hovorí § 630: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“

V tejto súvislosti však treba podotknúť, že je tu niečo ako premlčacia doba. Tá trvá tri roky a začína plynúť od okamihu, kedy si darovaný po prvý krát na darcovi dopustil spomínaného hrubého správania. Takže ak sa syn pani Novákovej dopustil takéhoto správania, čo znamená, že svoju matku hrubo urážal, sústavne jej nadával, alebo sa na nej dokonca dopustil násilia, v priebehu troch rokov od prvého prejavu takéhoto správania si pani Nováková svoj dom môže vziať späť a jej synovi nárok na túto nehnuteľnosť zaniká.

Ako je to s daňou?

Určite vás bude ešte zaujímať, či sa na darovanie vzťahuje daňová povinnosť. Keby sme tento článok uverejnili pred 1. januárom 2004, tak by sme museli povedať, že áno. Od tohto dátumu však darovanie daňovej povinnosti nepodlieha. A nakoniec ešte jedna rada, aby ste prípadný proces darovania úspešne dotiahli do konca: darovanie nadobúda právny účinok až v momente vkladu darovanej nehnuteľnosti do katastra.

autor: Andrej Jurica