29.04.2024

Sága Východného mesta v Košiciach

Košice sa svojho času mali stať mestom, ktoré by počtom obyvateľov a svojou rozlohou podstatne prevyšovali súčasný stav. Plány na vybudovanie takzvaného Východného mesta vtedajšími politikmi a architektmi boli skutočne veľkolepé. Realizovať sa ich však, bohužiaľ, nepodarilo. Hoci…

Zdroj: www.ecopoint.sk

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia bol rozvoj sídliskovej výstavby v Košiciach, podobne ako aj v iných slovenských mestách, na svojom vrchole. Je ale pravda, že východná metropola sa už prakticky nemala kam rozrastať. Jediným smerom, kde to ešte bolo možné, bol východ. Ťažisko ďalšej výstavby sa logicky preniesol z košického údolia Hornádu cez kopec Heringeš do údolia rieky Torysy medzi obce Zdoba, Byster, Košická Polianka a Krásna nad Hornádom. Išlo o dovtedy najväčší projekt v rozvoji mesta.

Jeho názov bol Východné Mesto, respektíve Družba. Svoj nový domov tu malo nájsť až 84 tisíc obyvateľov a nielen to: mali tu byť sústredené aj strediská nadstavbovej mestskej vybavenosti ako vysoké školy, výskumné ústavy a nemocnice. Družba mala začínať už v priestore Nižná úvrať a Nižný Heringeš až po mestskú časť Košická Nová Ves. Zaujímavosťou v plánoch bolo, že v strede sídliska sa mal zachovať súčasný lesík v oblasti kopca Heringeš pre rekreačné účely. Keďže sa projekt niesol ruka v ruke s modernizáciou dopravy, v Krásnej nad Hornádom mala vzniknúť sekundárna hlavná železničná stanica pre Košice a samozrejme, vytvorilo by sa aj električkové spojenie s centrom a ostatnými časťami mesta.

Z plánov však upustili

Aj v socialistickom plánovaní sa však stávalo, že niektoré väčšie projekty neboli zrealizované. „Socialistickí developeri“ totiž takisto narážali na rôzne problémy. V tomto prípade svoju úlohu zohrala údajne najmä sprísnená ochrana poľnohospodárskeho fondu, keďže výstavbou by sa v tejto oblasti zničila veľmi úrodná pôda. Ak by sa však projekt podarilo zrealizovať, dnes by mali Košice podstatne iný charakter, ktorý by ho značne posúval k naplneniu podstaty pojmu „veľkomesto“. Dnes by tu zrejme žilo viac ako tristotisíc obyvateľov, čo by z Košíc urobilo mesto porovnateľné napríklad s Brnom.

A čo dnes?

Projekt Východného mesta však úplne nezaspal. V roku 2008 poslanci košického mestského zastupiteľstva schválili územný plán, do ktorého bola zakomponovaná výstavba novej štvrte pre približne 50 tisíc obyvateľov. Rozkladať by sa malo na rovnakej ploche medzi Krásnou nad Hornádom a Sadmi nad Torysou, čiže podobne ako pôvodná výstavba a to na asi 800 hektároch. Pokiaľ ide o konkrétne projekty, ktorými sa znovuzrodenie Východného mesta začalo, sú to najmä obytné zóny Na hore I., II. a III. Výstavba má byť zmiešaná, čo znamená, že nachádzať sa tu budú nielen rodinné domy, ale aj bytové domy, samozrejme, vrátane občianskej vybavenosti.

 

autor: Andrea Kolesárová

Napíšte komentár

Musíte byť prihlásený aby ste mohli napísať komentár.