26.04.2024

Kedy opustiť “Mama Hotel”?

Prvé samostatné bývanie je veľmi dôležitým míľnikom na ceste k skutočnej dospelosti. V dnešnej dobe však mnohí mladí Slováci tento podstatný krok odďaľujú…

Príčin je určite viac – pričom na prvom mieste sa prirodzene ponúka ekonomické hľadisko. Napriek tomu však financie zjavne nie sú jediným faktorom, ktorý motivuje dávno dospelé deti predlžovať si pobyt v “Mama Hoteli”…

Dokedy bývame “doma”…

Z prieskumu spoločnosti GfK Slovakia z roku 2010 vyplynulo, že až 43 percent mladých slobodných Slovákov vo veku medzi 25 – 30 rokov stále býva v spoločnej domácnosti s rodičmi; a dokonca i v skupine ľudí medzi 30. a 35.rokom života stále existuje dosť početná (17-percentná) množina “detí”, ktoré ešte stále nevyleteli z rodičovského hniezda. V ďalšom prieskume sa rovnaká agentúra pýtala širokej vzorky obyvateľstva, aký vek pokladajú za ideálny na osamostatnenie sa detí od rodičov a takmer každý druhý respondent určil za ideálnu hranicu vek 25 rokov (čo zároveň harmonizuje s obvyklým vekom ukončenia VŠ štúdia), pričom 30 rokov označili už za absolútny strop…

Je teda očividné, že všeobecné predstavy sa s realitou dosť rozchádzajú, pretože hoci ide o dva roky starý prieskum, nedá sa predpokladať, že by medzičasom naplno “rozbehnutá” kríza tento stav pozitívne ovplyvnila v prospech osamostatňovania sa (skôr naopak). Podľa ďalšej štúdie sa tak Slováci ocitli v európskom rebríčku “odchodov” z rodičovskej domácnosti blízko rekordných Talianov a Grékov (s priemerným vekom odsťahovania sa od rodičov až okolo 30 -31  rokov), za Čechmi, Poliakmi i Maďarmi (priemerne cca 27 rokov); pričom ako “najsamostatnejší” sa z tohto prieskumu javia byť Briti (23 rokov) a obyvatelia škandinávskych krajín.

Určite tu okrem ekonomických faktorov svoju úlohu zohráva i kultúrna  tradícia, historický vývoj a spoločenská klíma; nemožno však celkom prehliadnuť aj individuálne psychologické aspekty, ktoré k “predĺženému” životu s rodičmi vedú. Predlžovanie obdobia štúdia, “hľadanie samého seba”, sústredenie sa na odštartovanie kariéry a odkladanie vstupu do manželstva či zakladania rodiny na čas okolo tridsiatky, spolu s nebývalo širokými možnosťami, ako tráviť svoj voľný čas, kam cestovať a do akých “koníčkov” investovať svoje peniaze… to všetko nehrá v prospech skorého hľadania si samostatného bývania a budovania vlastnej domácnosti, ktoré je vždy finančne i časovo nákladnejšie, než zdieľanie domácnosti s rodičmi.

Pohodlie versus súkromie

… toto je dilema, ktorú zrejme každý vekom dávno dospelý, no stále vo svojej “detskej izbe” žijúci mladý človek skôr či neskôr začne riešiť.

Je totiž dozaista v mnohom veľmi príjemné a pohodlné užívať si komfort domácnosti, ktorú vedie a spravidla i dominantne financuje niekto iný (alias rodič/rodičia) – stály prísun čistého prádla, domácej stravy a často i pravidelne upratovaná izba výmenou za (v mnohých prípadoch viac-menej symbolický) príspevok na domácnosť sa javí byť ako veľmi výhodná voľba; ktorá sa obzvlášť s nezriedka veľmi ťaživým tlakom hypotéky nedá porovnať… Skrytou dodatočnou cenou za toto pohodlie je však obmedzené súkromie, medzigeneračné konflikty (ktoré pri stálom spolužití z času na čas vznikajú aj v tých najharmonickejších rodinách), nevyhnutnosť reagovať na stály prísun “dobrých rád” starostlivých rodičov, odolávať ich otázkam a obavám pri neskorých návratoch a celkovo povinnosť rešpektovať pravidlá a chod domácnosti, v ktorej budete bez ohľadu na svoj vek a zárobkovú činnosť či úspechy v kariéry stále tak trochu “za dieťa”…

Naproti tomu snaha postaviť sa na vlastné nohy v podobe “vlastného” (hoci aj prenajatého a s viacerými rovesníkmi zdieľaného) bývania v najskoršom možnom veku prináša do budúcnosti samé pozitíva – predovšetkým učí zodpovednosti, rozumnému hospodáreniu s financiami i s časom a samostatnosti nielen pri vedení domácnosti, no i v styku s úradmi, susedmi, okolím… A pokiaľ mladý človek žije v dlhodobom vzťahu a spoločné spolužitie pred svadbou nie je v rozpore s jeho zásadami, i možnosť v pokoji spoznať každodenný život s potenciálnym životným partnerom je skúsenosťou na nezaplatenie – ktorá spravidla veľmi rýchlo napovie, či je daný pár “kompatibilný” pre spoločný život a schopný spolu zdieľať a riešiť problémy bežného dňa alebo mimo kontextu “romantické rande v meste” nemá perspektívu.

Aké sú štartovacie možnosti?

Samozrejme, iste existuje veľká skupina mladých ľudí, ktorí by sa radi spod rodičovských krídel “v mihu” vymanili – lenže nemôžu…

Pokiaľ nepatria medzi šťastlivcov, ktorí podedia čo i len malý byt po príbuzných, majú spravidla len dve možnosti – prenájom alebo hypotéku, keďže segment štátnych, resp. obecných nájomných bytov, ktoré v mnohých európskych krajinách slúžia práve ako obľúbené štartovacie byty, je u nás, žiaľ, veľmi podvyživený, takmer neexistujúci.

Výhodou hypotéky určite je, že človek na rozdiel od prenájmu, kde si svoju mesačnú platbu len “odbýva” a teda hneď i spotrebuje, investuje v tomto prípade “do vlastného”- teda býva s predpokladom, že obývaný priestor mu raz bude bezvýhradne patriť (a papierovo mu patrí už teraz). Pravdou je však aj to, že jej získanie je na Slovensku stále pomerne náročné – kritériá sú prísne a pokiaľ potrebujete vyššiu sumu (napríklad v prípade, že by ste si svoj prvý byt radi zadovážili v Bratislave), nemusíte na prvý raz, resp. v prvej banke uspieť ani po tom, čo vám predbežný “model” vyšiel… Pokiaľ ste však presvedčení, že ste našli svoje vysnené bývanie, pre ktoré ste ochotní sa dlhodobo zadĺžiť a jeho kúpna cena (a prípadná následná pravidelná splátka hypotéky) sa nepohybuje v pre vás úplne nereálnej výške, iste sa oplatí informovať sa v ďalších bankách, zaujímať sa o možnosť získania štátom zvýhodnenej hypotéky pre mladých alebo v prípade, že kupovanú nehnuteľnosť nemôžete založiť do stopercentnej výšky kúpnej ceny, prediskutovať v rodine možnosť, že by vám niekto na začiatok pomohol založením vlastnej nehnuteľnosti…

Každopádne ide o dosť zásadné rozhodnutie, ktoré však zrejme budete musieť skôr či neskôr aj tak urobiť a napokon, nie je nezvratné – aj byt s hypotékou sa predsa dá predať, či prenajať, v prípade, že sa vám životná situácia a možnosti zmenia; a za predpokladu výberu kvalitnej nehnuteľnosti môže ísť zároveň o rozumnú investíciu do budúcnosti, ktorá sa časom zhodnotí nad rámec svojho zaťaženia.

Investícia do prenájmu sa zas, naopak, môže javiť ako úplne “vyhodené peniaze” (obzvlášť v prípade, že sa chystáte naďalej bývať v lokalite, kde bývajú i vaši rodičia), na druhej strane však nájsť a získať vhodný byt na prenájom zrejme nebude problém v žiadnom regióne. Problémom môže byť, podobne ako pri mesačných splátkach hypotéky (a obzvlášť pre študenta či čerstvého zamestnaného absolventa s nízkym platom), ako nájom spolu s ostatnými životnými nákladmi utiahnuť z neveľkého príjmu. Vtedy je na mieste uvažovať o spoločnom nájme s partnerom/partnerkou, s kamarátmi, spolužiakmi či kolegami – po prvé, prenájom viacizbového bytu (podľa možnosti však s neprechodnými izbami!) vyjde určite na osobu lacnejšie, než garzónka či 1-izbový byt pre jednotlivca a po druhé, i keď opäť nepôjde o úplne samostatné bývanie s dokonalým súkromím, v prípade výberu vhodného spolubývajúceho môže ísť o celkom príjemnú a obohacujúcu skúsenosť, ktorá zároveň splní potrebný “osamostatňovací” účel.

Navyše, na rozdiel od hypotéky môžete toto riešenie “zrušiť” prakticky kedykoľvek (resp. v intenciách výpovednej lehoty uvedenej vo vašej nájomnej zmluve) a pokiaľ by ste aj boli nútení ešte sa na nejaký čas vrátiť späť do rodičovského hniezda, vrátite sa bohatší o veľmi cennú skúsenosť, vďaka ktorej mnohé “vymoženosti” života u rodičov prestanete brať ako samozrejmosť (čo rodičia iste ocenia), budete vedieť opäť o čosi viac o sebe i praktických stránkach života a najmä budete plne pripravení hladko zvládnuť prechod do svojho definitívneho samostatného bývania, ktoré skôr či neskôr iste príde na rad!

 

autor: Soňa Čermáková Uličná

Napíšte komentár

Musíte byť prihlásený aby ste mohli napísať komentár.