23.05.2024

Bratislavská Cvernovka a jej budúcnosť

Areál bývalej pradiarne rozprestierajúci sa na uliciach Košická, Páričkova a Svätoplukova by sa už o nejaký čas mal zmeniť na bytový komplex. Investor, francúzska spoločnosť JF Hamilton Developments, by totiž starú továreň chcel prebudovať na niečo, čo by v modernej Bratislave našlo väčšie uplatnenie. Projekt však narazil na odpor občianskej iniciatívy, ktorá Cvernovku chápe ako dôležitú pamiatku, ku ktorej by sa malo pristupovať čo najcitlivejšie.

Zdroj: jfhdevelopments.eu

Hlavná výrobná budova Cvernovky pri Miletičovej ulici je od roku 2008 národnou kultúrnou pamiatkou. Ide totiž o architektonicky a technicky mimoriadne cenný objekt, ktorého hodnota sa okrem toho navyšuje aj vysokou zachovalosťou. Hoci sa v nej nite, alebo teda „cverny“ vyrábali už od roku 1901, ako budova si uchovala svoje čaro a je to jedna z najvýznamnejších pamiatok hlavného mesta. Významné sú prakticky všetky objekty starej pradiarne, ktoré by podľa občianskych aktivistov mali byť takisto vyhlásené za chránené pamiatky.

Stará fabrika je však už od skrachovania Bratislavskej cvernovej továrne v roku 2004, ako sa „cvernovka“ nazývala naposledy, lákovaým sústom pre investorov, pretože ide o lukratívne umiestnený objekt. V budove Starej pradiarne pri Miletičovej ulici sa mala dokonca usadiť aj americká spoločnosť IBM, z čoho však nakoniec vzišlo. Novší areál na Páričkovej ulici do svojich rúk získala česká spoločnosť Sekyra, ktorej zámerom bolo bývalý industriálny komplex prestavať na komplex rezidenčný približne s tisíckou bytov. V súčasnosti je majiteľom tohto objektu spomínaná spoločnosť JF Hamilton Developments. Hoci sa teda majiteľ zmenil, zámer zostal prakticky rovnaký – išlo by o nové byty spolu s prvkami občianskej vybavenosti. Aj táto spoločnosť by na mieste Cvernovky rada vybudovala areál ponúkajúci moderný spôsob bývania v menších bytoch, ktorých cena sa má pohybovať od 45 tisíc eur.

Ako investor tvrdí na svojej oficiálnej stránke, „Spoločnosť JFH Developments plánuje v budúcnosti postaviť viac ako 125 tisíc m² úžitkovej plochy na 4- hektárovom pozemku. Projekt počíta s výstavbou hotelu, bytových objektov, komerčnej časti a tiež kancelárií. Súčasťou budú aj dve rozsiahle záhrady a množstvo zelene na pešej obchodnej ulici. Cieľom je dosiahnuť príjemné a tiché prostredie, parkovisko bude preto z prevažnej časti pod zemou. Z pôvodného konceptu zostane historická budova a nové stavby by mali niesť štýl parížskej architektúry s vysokým štandardom kvality. Tento zámer plánuje investor dosiahnuť postupne vo viacerých fázach.“

Zbúra či nezbúra?

Základným rozporom, ktorý majú s francúzskym investorom občianski aktivisti, je zbúranie tohto cenného industriálneho komplexu. Zástupcovia spoločnosti Hamilton Group však vo svojich vyhláseniach pre médiá tvrdia, že im v žiadnom prípade o búranie nejde. Areál chcú jednoducho zrekonštruovať a prestavať. Občianska iniciatíva Bratislava otvorene však pre agentúru TASR tvrdí, že búranie už začalo. Ako hovorí jej zástupkyňa Ľubica Trubíniová, opäť sa opakuje smutný scenár, čo znamená, že ďalší kus bratislavskej histórie navždy mizne pred našimi očami. „A to všetko pre bezohľadnosť a nerešpektovanie zákonov i základných hodnôt občianskej spoločnosti a verejného záujmu,“ vyhlásila.

Podľa iniciatívy Bratislava otvorene sa táto časť Cvernovky búra nezákonne. Pôvodné búracie povolenie je podľa Bratislava otvorene neplatné a staviteľ potrebuje nové, ktoré zatiaľ nemá. „Aspoň o tom nevedia viacerí účastníci konania. Približne pred mesiacom bol podaný podnet prokuratúre, aby vyšetrila zákonnosť búracieho povolenia. Bratislava otvorene taktiež podala podnet Generálnej prokuratúre na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva kultúry ohľadom vyhlásenia na jedného zo štyroch objektov navrhovaných na pamiatkovú ochranu,“ upozornila Trubíniová.

Ako teda nakoniec Cvernovka dopadne, nie je v danej chvíli úplne jasné. Vizualizácie, ktoré na na svojej stránke prezentuje investor, v každom prípade pôsobia na úrovni a projekt má bezpochyby svoje opodstatnenie. Svoju pravdu si však dokážu obhájiť aj občianski aktvisti.

 

autor: Andrea Kolesárová, TASR

Napíšte komentár

Musíte byť prihlásený aby ste mohli napísať komentár.